Zatiaľ čo v zdravotníctve, poľnohospodárstve a doprave je zlepšenie s využívaním informačného systému s prístupom k osobným dátam občanov úplne ľahko predstaviteľné, v justícií a financiách už aj inštinkt navráva, že by to mohlo dopadnúť zle. Tu totiž dochádza ku kolízií dvoch premís ľudského správania: túžba po moci a túžba po lepšej spoločnosti. Túžba po moci však predsa len z pohľadu histórie prevažuje a teda sa môže stať pre spoločnosť nebezpečnou.
Ľudia v spodných vrstvách spoločnosti, ktorí nemajú prístup k vedeniu krajiny, by teda nemali byť ochotní poskytovať svoje informácie zo strachu z ich zneužitia. Aj napriek tomu každý deň posielajú cez internet rôznym spoločnostiam aj veľmi citlivé informácie. Nerobia tak celkom z nevedomosti, skôr z pohodlnosti. Ľudia nevedia, či a ako sú tieto dáta zneužívané, nezaujíma ich, čo za dáta poskytujú a čo sa s nimi ďalej deje.
Spoločnosť si zvykla, že pokiaľ chce využívať niektoré služby, platí za ne nie peniazmi, ale v dnešnej dobe informáciami. Moc, ktorú vďaka tomu majú spoločnosti a korporácie získavajúce tieto data, je nepredstaviteľná. Denné pôsobenie na ľudské vnemy môže nenápadnými krôčikmi ovplyvniť štátne voľby v jednotlivých krajinách, čo môže viesť až k vojenským konfliktom.
Len ťažko si môžeme domýšľať, čo by mohli pracne zozbierané dáta najrôznejších inštitúcií spôsobiť v rukách nepovolaných. A tak jedna z najdôležitejších oblastí informatiky už nebude spočívať v spôsobe ukladania dát, ale v ich ochrane. A napriek tomu, že vývoj kybernetickej bezpečnosti je v plnom prúde, denne dochádza k únikom zle zabezpečených dát. Je to, bohužiaľ, nezmyselný boj s veternými mlynmi Dona Quijota, lebo útočníci vždy skôr či neskôr nájdu slabú časť systému a tam zaútočia. Chcú totiž získať moc a tú získajú, respektíve ju udržia, iba nezastaviteľní.