Slávnosti, s ktorými sa v súčasnosti možno v Japonsku stretnúť, majú veľkú tradíciu. Sú starobylé, vznikali približne v prvom tisícročí nášho letopočtu. Mnohé z nich vychádzajú z ešte staršieho kontinentálneho vzoru. Pôvodne sa konali v súlade s čínskym lunárnym kalendárom, moderné slávenie sa riadi kalendárom gregoriánskym.
Festivaly, trvajúce bežne aj niekoľko dní, majú názov macuri. Je ich obrovské množstvo a forma sa líši región od regiónu, pretože Japonci jednoducho milujú oslavy. Často je ich pôvod spojený s náboženstvom (či už šintoizmom alebo budhizmom), ktorého prvky sú v nich pomerne dobre viditeľné a vlastne sú spoločný znakom všetkých festivalov.
Ošógacu – 1. 1.
Ako už dátum napovedá, jedná sa o Nový rok. V porovnaní s našimi zvykmi by sme ho mohli nazvať skôr Vianocami. Je to sviatok rodiny a pokoja. Súčasťou môže byť spoločná návšteva divadelného predstavenia o božstvách kami, svätyne alebo známych, neskôr večera a oslava býva zakončená ohňostrojom.
Hinamacuri – 3. 3.
Deň dievčat alebo Sviatok bábik je populárny hlavne v okolí Kjóta, bývalého hlavného mesta. Len v tento deň sa v domácnostiach vystavuje súprava ozdobných bábik pripomínajúcich cisársku rodinu a dvor obdobia Heian.
Kodomo no hi – 5. 5.
Deň detí bol pôvodne určený len pre chlapcov. Počas neho sa stavajú ekvivalenty našich májov – vlajky koinobori.
Aoi Macuri – 15. 5.
Slúži na uctenie božstiev dvoch kjótskych svätýň Kamo. Jeho najzaujímavejšou časťou je procesia v zdobených dobových kostýmoch spred 1 000 rokov.
Obon – 15. 7. alebo 15. 8.
Jedná sa o budhistický sviatok zosnulých. Charakteristickým prvkom je skupinový tanec Bon Odori. Tanec slúži ako prostriedok k úcte a upokojeniu zosnulých duší.
Predtým, ako sa nejakého slávenia zúčastníte, je dobré mať informácie o tom, čo sa bude diať. Získate tým oveľa lepšie pochopenie a viac si ho užijete.