Väčšina našich dnešných moderných telefónov, alebo výstižnejšie povedané, smartfónov, má už priamo v sebe vstavanú technológiu rozpoznávania tváre – po anglicky facial recognition. Zatiaľ čo niektorí ju možno berú ako najlepšiu vec na svete, iní sú skeptickejší, a príliš jej neveria. Tak ako táto funkcia pracuje a treba sa jej báť?
Softvér je v prvom rade založený vyhľadávaní a následnom porovnávaní obrázkov. Začiatočným krokom teda je, že rozpozná ľudskú tvár od iných predmetov a pozadia. Dosiahnutie cieľu tejto činnosti je rôznorodé – v začiatkoch sa programom určili isté parametre, ktoré by mal hľadaný výrez spĺňať.
Ďalej, keď bola tvár už nájdená, sa o nej doslova zbierajú všetky možné informácie, ako rozmery, vzdialenosti, farba, atď. Kedysi bol tento krok veľmi zložitý, keďže rôzne fotky boli zväčša z rôznych uhlov, a počítač mal problém tieto dáta určovať správne. No s postupom času a príchodom umelo inteligentných strojov sa tento proces oveľa zjednodušil.
Poslednou fázou je porovnávanie získaných poznatkov s tými v databáze. Jednoducho povedané si prirovnáva jednotlivé obrazy a hľadá zhodu. Opäť sa v tejto oblasti vyznamenala umelá inteligencia, ktorá týmto spôsobom zároveň aj učí. A tu už sa dostávame k využitiu identifikácie tvárí.
Klady a zápory tejto techniky
Jedným z prvých plusov, ktoré vám možno napadnú, súvisia s mobilmi. Možnosť prihlásiť sa do svojho účtu, či odomknúť obrazovku bez zdĺhavého vypisovania, klikania a zároveň bezpečne, je rozhodne skvelá vec. Je to praktické a pritom tak jednoduché.
Takisto má široké použitie v kriminalistickej sfére, kde pomáha vyšetrovateľom s hľadaním žiadaných zločincov. Alebo údajov o potenciálnych vinníkoch, obetí, podozrivých… Spoločnosti ako Google, Facebook a iné sociálne siete, využívajú túto techniku niekoľko rokov, buď na zbieranie spomenutých údajov, alebo iné účely (áno, aj bez vášho výslovného povolenia, ale to ste už určite vedeli). Môžete sa s ním už stretnúť aj na niektorých letiskách a úradoch.
Samo o sebe na tom samozrejme nie je nič zlé, ale v budúcnosti môžu takéto programy spôsobiť isté problémy – právne, etické, či bezpečnostné.