Prečo ľudia neustále myslia len na to, čo nemajú a nesústredia sa na to, čo majú? Asi preto, že sme jednoducho odsúdení na to, aby sme boli so sebou neustále nespokojní, napriek tomu, že nám každý hovorí opak. Je to fakt zvláštne, ale aj keď sme mladí, často sa ku nám ľudia stavajú s určitým odporom alebo jednoducho s niečím, čomu nedokážeme porozumieť, dokým nie sme aj my starší. Pre mňa bolo vždy zaujímavé sledovať moju mamu, ako sa ma vždy snažila vykŕmiť, aj keď veľmi dobre vedela, že robí chybu. Bola som macko, ale ona do mňa aj tak stále niečo tlačila.
,,Musíš sa poriadne najesť, veď si vo vývine!“
To bola veta, ktorou vždy začínali naše hádky. Nevedela pochopiť, že keď mám dvadsať, už teda vo vývine jednoznačne nie som. Aj keď je pravda, že som sa teda dva razy núkať nenechala. Jednoducho som chcela vyzerať dobre a chcela som, aby ma tak aj všetci vnímali. No napriek tomu mi stále niečo v hlave hovorilo, že to už preháňam a že by som mala skutočne začať chudnúť. Bez pardónu. No ako to skutočne urobiť? Ako sa vzdať jedla, keď mám naň neustále chuť?
,,Opováž sa držať hladovku!“
Povedala mama, keď som si naložila menšiu porciu, ako bola zvyknutá. Hneď mala v hlave poruchy príjmu potravy a podobné veci, ale ja som si bola na istom. Vedela som, že robím správnu vec, keď sa neprejedám, problém bolo nájsť najlepsie spalovace tukov. Pretože som mala na jedlo neustále chuť, musela som urobiť niečo, aby som s tým pohla, aby sa proste niečo stalo. Vedela som, že to nemá nejaký veľký význam, kým to nebudem sama chcieť. Tak som niečo skúsila, aby mi proste až tak veľmi nechutilo. Našťastie, sa mi to podarilo a bola som z toho viac, než len spokojná. Všetkým v mojom okolí by som poradila, aby urobili presne to isté, aby sa nenechali odradiť. Vy ste páni svojho tela, no nie? Tak s tým niečo urobte a hneď.